Zrelé, čerstvo obraté pomaranče prechádzajú cez kontrolný pás, kde sú vyradené všetky nezrelé či hnilé plody, do čistiacej práčky. Tam sa krátko ponoria do umývacieho roztoku, umyjú a osprchujú čistou vodou. Škrabky potom opatrne obrúsia časť šupky obsahujúcu silice. V extraktoroch je z plodu vystískaná šťava. Na sitách zostanú zvyšky šupiek, kusy dužiny a kôstky. Vylisovaná šťava sa potom pasterizuje-zahrieva sa na teplotu 85 – 90 °C, aby sa v nej zničili baktérie, a ešte za tepla sa plní do obalov. Tým vzniká tzv. priamo lisovaná šťava, niekedy označovaná ako prémium FRESH.

Väčšina džúsov na našom trhu je vyrobená z koncentrátov. Ten vzniká odparovaním vylisovanej a pasterizovanej šťavy. Vo vákuových odparovačoch sa šťava zahustí na 4- až 6-násobnú koncentráciu a potom sa zamrazí. Zmrazený koncentrát potom putuje v cisternách na lodiach do Európy do stáčiarní. Výrobca znovu pridá ku koncentrátu toľko vody, koľko zo šťavy bolo pôvodne odobrané. Pred plnením do obalov ju znova pasterizuje. Niektorí výrobcovia vylisovanú dužinu, ktorá zostala na sitách, nechajú prejsť pod tlakom vodou a znovu vylisujú. Vzniká tak tzv. „pulp wash“, ktorý sa musí dochutiť prídavkom cukru, poprípade kyselinou citrónovou. Jeho cena je asi o 40% nižšia než cena šťavy z prvého lisovania. V Európskej únii sa pulp wash pri 100% šťavách nesmie používať. U nás však môžu byt obe kategórie džúsov predávané ako 100%.

Rovnakým spôsobom, teda z ovocných koncentrátov, sa vyrába i nektár, ktorý však obsahuje nižší ovocný podiel – jeho množstvo závisí od druhu ovocia a je presne stanovené predpismi. Pomarančový, jablkový, grapefruitový alebo ananásový nektár má mat 50% podiel. Niektoré ovocia, ktoré obsahujú menej vody, alebo ovocia s vysokým obsahom kyselín môžu mať podiel ovocnej šťavy nižší. Napr. banánový nektár má 25 %, višňový 35 %. Podiel musí byt uvedený na obale. Šťavy ani nektáre nesmú obsahovať farbivá, konzervačné látky ani žiadne iné pridané látky.
Koncentráty sú základom i pre výrobu ovocných nápojov. Na rozdiel od štiav a nektárov smú byt‘ ďalej umelo dochucované, spravidla teda obsahujú farbivá a konzervačné látky. Môžu byt i sýtené oxidom uhličitým, musí to však byť uvedené na obale.

Ešte o stupeň nižšie stoja limonády, ktoré nemusia mat žiadny podiel ovocia. Sú vyrobené z pitnej vody, cukru a syntetických aróm.

Pomarančové džúsy sú obľúbené nielen preto, že sú chutné, ale i preto, že sú zdravé. Okrem vitamínov A, B, B2 obsahujú tiež minerálne látky DRASLÍK, VÁPNIK a HORČÍK. Najcennejší je hlavne vitamín C, ktorého má pomarančová šťava dostatok. Tento vitamín prispieva k odstraňovaniu radikálov, ktoré môžu spôsobiť poškodenie tkanív. Obsah vitamínu však s postupujúcim časom klesá, preto jeho najlepším zdrojom zostávajú čerstvé pomaranče. Toto tvrdenie však pod vplyvom výskumov v posledných rokoch začína vyzerať trochu inak. Pri porovnávaní štiav z troch rôznych typov pomarančov, kde doba skladovania dosahovala až jeden rok, došli výskumní pracovníci v Madride (Department of Plent Foods Science and Technology, Consejo Superior de Investigaciones Científicas) k novým záverom – pasterizovaná šťava z pomarančov obsahovala také isté hladiny bio-aktívnych zložiek ako šťava z čerstvého pomaranče.

Šípová ruža (Rosa canina L.) kvitne na suchých slnečných miestach i v teplých horských oblastiach. Vyskytuje sa takmer na všetkých kontinentoch. Na priemyselné spracovanie sa používajú šípky (zdužnatené čiašky), ktoré sú bohatým zdrojom vitamínov a minerálnych látok. Okrem vitamínov B1, B2, P a K obsahujú velké množstvo vitamínu C (kyselina askorbová), ktorý zvyšuje odolnosť organizmu. Šípky a prípravky z nich sú tradičnou zložkou Ľudovej medicíny. Zmienky o ich účinku sa objavili už v stredovekých herbároch!

Višňa (Prunus cerasus L.) – tento ovocný strom pochádza z Ázie, odkiaľ sa rozšíril po celej Európe. Pestujú sa tu mnohé odrody. Plodom višne je kôstkovica, ktorá obsahu je flavonoidy a antokyány. Tieto látky sa používajú pri zápaloch i v očnom lekárstve (antokyány podporujú adaptáciu na šero). Pôsobia preventívne proti ateroskleróze.

Jablká obsahujú cukry, ovocné kyseliny, draslík, horčík, vápnik, železo, fosfor, síru, mangán, pektíny, triesloviny, vonné látky a celulózu. Tieto účinné látky posilňujú náš organizmus, a to bez chémie a vedľajších účinkov. Jablká by nemalí chýbať v našom dennom jedálničku. Obsahujú málo kalórií, ale zato veľa vlákniny prospešnej organizmu. Ich vláknina zaplní žalúdok, pritom viaže tuk i jedovaté látky v čreve a odvádza ich z tela von. Jablká znižujú hladinu cholesterolu, podporujú imunitu a pomáhajú pri dne a artritíde.

Slivky obsahujú až 15 % cukrov (glukóza a sacharóza), kyselinu jablčnú a citrónovú, flavonoidy s protisklerotickým účinkom. Z vitamínov sú to karotény a hlavne vitamíny B1, B2 a B6.Tie stimulujú metabolizmus sacharidov, posilňujú nervy, zlepšujú výkonnosť a odolnosť proti stresu. Slivky obsahujú tiež pomerne veľa vitamínu E, draslík, vápnik, horčík, železo a zinok. Bohatosť vlákniny zbavuje črevá odpadových látok, pomáha pri Zápche. Slivky sú vhodné pri odtučňovacích diétach, pretože napomáhajú z organizmu vyplaviť vodu, ktorá sa v tele obéznych zadržiava. Viažu takisto nadbytočné tukové látky v črevách, ktoré sa tak nemôžu v tele uložil ako tuková zásoba.

Rajčiny patria k najrozšírenejším druhom zeleniny na svete. Pochádzajú z Peru a Ekvádoru. Do Európy sa dostali v 16. storočí. Pestujú sa ako tyčové a kríčkové s celou škálou rôznych veľkostí, tvarov a farieb. Táto zelenina má nízku energetickú hodnotu, obsahuje veľa vitamínu C, provitamín A, niacín, vitamíny B, E, K, draslík, fosfor, vápnik a horčík. Rajčiny majú antibakteriálne účinky, pôsobia močopudne, pomáhajú pri ateroskleróze a tukovej degenerácii pečene. Obsahujú lykopény- karotenoidy rajčín, ktoré chránia ochranné membrány telesných buniek. Lykopény rovnako prepožičiavajú rajčinám červenú farbu. Práve preto majú nedozreté rajčiny nedostatok tejto látky. Džúsy značky Relax ponúkajú 100 % zeleninové šťavy z čerstvých rajčín vo dvoch variantoch: „Rajčina svieža“ a pre milovníkov pikantných chutí je„Rajčina pikantná“ ochutená chilli papričkami. Džúsy sú bez konzervačných látok a oba tieto výrobky sú dochutené len jedlou soľou. S týmito výrobkami môžete navyše pripraviť aj veľmi chutné pokrmy či nápoje.

Brusnica pravá je vždyzelený krík, ktorý nájdeme predovšetkým v borových lesoch, na rašelinách a vresoviskách. Plody – brusnice – obsahujú látky ako arbutin, vitamín C, kyselinu citrónovú a cukry. Vďaka tomu pôsobí brusnicový extrakt antisepticky najmä v oblasti močovodu. Brusnice sú tiež vynikajúcim prírodným antioxidantom so širokým spektrom minerálov a vitamínov. Hoci brusnice môžeme nájsť aj v našich lesoch, surovina na výrobu brusnicovej šťavy sa nakupuje najmä v Severnej Amerike. Napríklad v kanadskej provincii Quebec sú brusnice hlavnou komerčnou plodinou. 95 % úrody sa spracováva najmä na džúsy a kompóty, alebo sa brusnice sušia ako sladká pochutina. Zvyšných 5 % sa predáva priamo ako čerstvá plodina. Zaujímavý je spôsob zberu. Brusnice sa zbierajú buď klasickými mechanickými česačkami, alebo mokrou cestou. Mokrá metóda spočíva v zaplavení celého brusnicového poľa do výšky asi pol metra, pričom následne sa bobuľky uvoľňujú vodnými česačkami. Červené bobuľky tak vyplávajú na hladinu, odkiaľ sa zberajú a dopravujú na ďalšie spracovanie.

Biošťavy Pfanner „Bio Multi Gold“ a „Bio Multi Rosso“ sú produkty najvyššej biologickej kvality. Všetky prísady používané na tieto multivitamínové nápoje sú vyrobené na 100 % prírodnej báze. Ovocné a zeleninové šťavy pochádzajú z kontrolovanej biologickej výsadby. Nie sú použité ani konzervačné látky, ani umelá aróma alebo syntetické vitamíny. Na základe svojho prírodného zloženia obsahujú tieto biošťavy početné prírodné vitamíny a minerálne látky. Mrkva v Bio Multi Gold obsahuje napr. cenný provitamín A, červená repa v Bio Multi Rosso vápnik, magnézium, železo a prírodné bylinné látky.