Tento žurnalista, ateista priznáva, že viedol nemorálny život. V práci podrážal kolegov, aby získal osobné výhody a pri získavaní informácií porušoval právne a etické normy. Svoju ženu a deti obetoval na oltár svojej profesionálnej kariéry. Bol klamár a podvodník.

Tento novinár z povolania chcel vedecky dokázať, že Ježiš nie je historickou osobnosťou, že všetko sú legendy a dal si takú neuveriteľnú námahu, aby získal čo najviac faktov o tom, že venoval tomu viac ako dva roky, aby tieto fakty získal. Navštevoval špičkových vedcov – archeológov, historikov, filozofov, odborníkov z psychológie.

Prvé interview začalo u dr. Craiga Blomberga, u jedného z najpoprednejších autorít na biografie Ježiša Krista. Je nositeľom niekoľkých doktorátov. Bol členom elitnej medzinárodnej skupiny vedcov. Posledných dvanásť rokov bol profesorom Nového zákona vo vysoko rešpektovanom Denver-Seminary. Blomberg sa vyjadroval presnosťou matematika, opatrne zvažujúc každé slovo. Strobel hľadal presne takého človeka. Bol to prvý rozhovor, od ktorého si veľa sľuboval.
Na otázku novinára – a čo vaša vlastná viera – vedec Blomberg bez rozpakov odpovedá: „ Moju vieru to veľmi nepochybne posilnilo. Z vlastného bádania viem, že dôveryhodnosť evanjeliového záznamu možno podložiť dôkazom, ktorý má veľkú váhu. A ja viem, že človek nikdy nezíska vieru na základe dôkazov. Nemôžeme nahradiť dielo Ducha Svätého, na čo kresťania mnohokrát upozorňujú, keď počúvajú podobné diskusie. Existuje nespočetné množstvo vedcov, ktorí už boli predtým veriaci a ich viera sa upevnila práve vďaka vedeckým dôkazom. A do tejto kategórie patrím aj ja“- hovorí Dr. Blomberg.

Druhé inerview s teológom Brucem M. Metzgerom.
Tento vedec napísal a redigoval spolu 50 kníh, z ktorých mnohé boli preložené do mnohých jazykov. Získal titul magistra doktora Princentonskej univerzity. Čestné doktoráty mu udelilo 5 univerzít. V súčasnosti je emeritným profesorom v teologickom seminári. Je bývalým prezidentom Spoločnosti biblickej literatúry. Jeho knihy sú povinným čítaním na univerzitách a v seminároch na celom svete. Vysoko ho rešpektujú vedci najrôznejších teologických smerov. Narodený je v roku 1914, ale nestráca zmysel pre humor. Strobel si všetky odpovede tohto vedca Metzgera nahrával na magnetofón, nad ktorými žasol a posledná veta Metzgera znela:… a dnes s istotou viem, že moja viera v Ježiša Krista má svoje opodstatnenie. Má veľmi hlboké opodstatnenie.

Tretie interview s historikom Edvinom Yamauchim.
Narodil sa na Havaji v roku 1937 ako dieťa prisťahovalcov z Okinavy. Jeho otec zomrel tesne pred japonským útokom a jeho matka si musela zarábať sama ako chyžná v bohatých rodinách, aby svojmu synovi umožnila študovať. Stal sa z neho výnimočný vedec. Získal tituly bakalára z hebreistiky a helenistiky, titul profesora a doktora za vedecké práce z dejín Stredomoria na Brabdeis Univerzite. Osem organizácií ho vymenovalo za svojho čestného doktora (člena). Študoval 22 jazykov vrátane čínskeho, egyptského, ruského, sýrskeho, ugarinského, ba dokonca aj Komačov.
Vypracoval 71 štúdií pre akademickú obec a publikoval množstvo vedeckých časopisov. Vyučoval viac ako na sto univerzitách, seminároch, vysokých školách a pôsobil ako predseda a potom ako prezident Inštitútu pre biblický výskum. Hoci pochádza z budhistickej rodiny, verí v Ježiša od roku 1952. Yamauchi je skromný, jemný človek, hovorí ticho a jasne. Vysvetľoval dôležitosť Flaviových mienok o Jánovi Krstiteľovi, ktorý sa javil ako hrozba v odpore proti Rimanom.
Aj zmienka historika Tacita má veľkú váhu, ktorý sa zmieňuje o Ježišovi. Vysvetľoval prenasledovanie Ježišových učeníkov v Ríme za Nera a nakoniec prehlásil: „Ale faktom zostáva, že o Ježišovi máme lepšiu historickú dokumentáciu ako o zakladateľovi ktoréhokoľvek iného starovekého náboženstva!“ Vypočítal ohromujúce množstvo nezávislých potvrdení. Vyzdvihol hlavne dôležitosť listov sv. Pavla. Šavol ako pravoverný Žid uctieval Ježiša ako Boha. Všetky tieto podporné dôkazy z Pavlových spisov patria k najdôležitejším. Potom som položil otázku prof. Yamauchi – hovorí Strobel: „40 rokov ste strávili štúdiom starovekej histórie a archeológie, aký to má dopad na váš osobný duchovný život, na vašu vieru v Ježiša Krista?“ – Pozrel mi priamo do očí a pevným , úprimným hlasom povedal: „Moje bádanie bezpochyby ohromne posilnilo a obohatilo môj duchovný život. Poskytlo mi lepšie porozumenie kultúrneho a historického kontextu jednotlivých udalostí. Viem, že ostávajú aj mnohé nezodpovedané otázky, kým žijeme tento život, nebudeme mať plné poznanie. Tieto otázky sa však v ničom nedotýkajú mojej viery úplnú hodnovernosť evanjelií, ani zvyšku Nového zákona. Čo sa týka mňa, historické dôkazy len posilnili moju odovzdanosť Kristovi ako Božiemu Synovi, ktorý nás miluje, zomrel za nás a bol vzkriesený z mŕtvych. Je to veľmi jednoduché!
Keď som opustil Yamauchiho, uvažoval som, akým obohatením bola pre mňa táto cesta do Oxfordu v štáte Ohio. Ide o omračujúco silné potvrdenie najdôležitejších výrokov, najvplyvnejšej postavy, aká kedy žila.

Štvrté interview s archeológom Johnom Mc Rayom.
Po štúdiu na Hebrew Univesity v Jeruzaleme, Vanderbilt University Divinity School of Chicago, kde v roku 1967 získal doktorát bol John Ray viac ako 15 rokov profesorom Nového Zákona a archológie na Wh.College. Je tiež výskumný spolupracovník a člen kuratória inštitútu W.F. Albrighta pre archologický prieskum v Jeruzaleme, bývalý člen kuratória Americkej školy pre orientálne štúdia.
K rovnakému záveru ako Mc Ray došlo aj mnoho iných vedcov, vrátane popredného austrálskeho archeológa Cliforda Wilsona, ktorý napísal: „Tí, ktorí poznajú fakty, uznávajú, že Nový Zákon sa musí prijímať ako pozoruhodne presná kniha!“
A dôležité je toto. Graig Blomberg preukázal spoľahlivosť novozákonných dokumentov, Bruce Metzger ich presnosti až do dnešných čias, Edwin Yamauchi podporil hodnovernosť týchto dokumentov citátmi starovekých historikov, či zmienkami z iných prameňov a John Mc Ray zas výsledkami archeologických prieskumov, musíme s Wilsonom súhlasiť. Kauza Kristus ani zďaleka nie je uzavretá, stojí na solídnych základoch.
Nastal čas, aby som konfrontoval ich kritické pripomienky, čo znamená, že sa vydám za vedcom doktorom Gregory Boydom, známym svojou energickosťou.

Piate interview s teológom Gregorym A. Boydom.
Boyd študoval filozofiu na Minesotskej univerzite a potom teológiu na Yalk University Divinita School, kde získal titul Magistra na Pricentonskom teologickom seminári, kde urobil doktorát. Pôsobí ako profesor teológie na Bethel College, je tiež pastorom a výborným kazateľom. Zo zábavy rád polemizuje s ateistami, moslimami. Agilné myslenie, bystrý mozog a hlboké biblické poznatky robia z Boya obávaného protivníka. Mal vážne výhrady proti semináru, ktorý mal názov „ Ježišov seminár “, ktorý bol ľavicovo orientovaný a považoval sa za vedecký a svoj biblický preklad nazval „Vedecká verzia“. Tu protestuje: „Ostatné verzie sú nevedecké?“ A vysypal zo seba rozbor kritérií prívržencov Ježišovho seminára, ktorí tvrdia, že Ježiš nikdy nepovedal väčšinu výrokov, ktoré mu pripisujú evanjelia. Ich podozrievavý vzťah k evanjeliam vychádza z ich predpokladu, že nadprirodzeno sa nemôže prejaviť. Boyd toto všetko vyvrátil, keď začal vysvetľovať celý problém bod po bode bez poznámok a pomôcok. Mal som možnosť vidieť Boyda debatéra v akcii. Dokazoval všetko veľmi trefne, konkrétne a konkrétnymi zázrakmi, ktoré Ježiš konal ako nadprirodzené javy, čo všetko presahovalo všetky paralely. Vzkriesenie mládenca, syna vdovy, Jairovej dcéry, utíšenie búrky na mori, rozmnoženie chlebov, uzdravenie malomocných atď…
Zaujímavá je stať o Apolóniovi, o ktorom Filostratos píše, že Apolonius tiež uzdravoval a po smrti sa niekoľkým zjavil. Potreboval som aj na to názor Boyda. Jeho protiargumenty a tu sú : „ Filostratos – jeho životopisec písal jeden a pol storočia potom, ako Apolonius žil, kým evanjeliá zapísali Ježišovi generační druhovia. Čím skôr sa napíše udalosť, tým menšia šanca, že sa do zápisu dostanú legendy, omyly, alebo zmätené spomienky. Evanjeliá sú štyri, potvrdené Pavlom, ktoré je možné porovnávať s nebiblickými autormi, ako je Flavius a iní. Čo sa týka Apolonia, existuje iba jeden zdroj. Filostratos mal aj finančný záujem na tom, aby príbeh prikrášlil. Pisatelia evanjelií nemali čo získať, skôr stratiť. Liberáli z Ježišovho seminára tvrdia, že historický výskum nemôže objaviť Ježiša viery, pretože Ježiš nepatrí do histórie. Je to iba symbol. Tu sa Boyd rozohnil: „ Svoj život nechcem budovať na symbole, chcem realitu a kresťanská viera vždy stála na realite. Čo naopak nie je vsadené do reality, to je viera liberálnych teológov. Práve oni žijú ilúziami. Ale skutoční kresťania nie. Zdá sa mi, že mnoho rozumnejšie je vložiť svoju dôveru do evanjelií, ktoré uspeli v testoch historického rozboru, než dôverovať tomu, čo hovorí Ježišov seminár.
V knihe, ktorú som mal pri sebe, sa venuje problému Ježišovho seminára – napísal ju dr. Timothy Jonson, uznávaný profesor Nového Zákona a kresťanských prameňov, bývalý benediktínsky mních a napísal množstvo vplyvných diel. Jeho verdikt znel: „ To nie je zodpovedné či dokonca kritické bádanie. To je samoľúba fraška!“ Cituje významných vedcov vrátane dr. Howarda Clarka Keena, ktorý Ježišov seminár označil za „akademickú hanbu“.
Rozhodol som sa pátrať po pravde ďalej a navštívil som ďalšieho vedca, teológa Bena Witheringtona.

Šieste interview: s teológom Witheringtonom, rodákom zo Severnej Karolíny.
S pohodlnosťou južana ponúkol mi kreslo a kávu vo svojej kancelárii a posadili sme sa na rozhovor o tom, za koho považoval Ježiša z Nazaretu. O tejto téme napísal tento teológ viac kníh. Je členom Spoločnosti pre štúdia Nového Zákona a prednášal na viacerých vysokých školách. Hovorí sústredene, zreteľne, starostlivo zvažuje slová, čo mu dáva punc vedca. Z jeho hlasu cítiť, ako ho fascinuje, ba až bázňou napĺňa odbor, v ktorom pracuje. Dovolil som si dať mu otázku – hovorí Strobel: „Je pravda, že Ježiš obostrel svoju identitu tajomnstvom?“ – Dr. Witherington odpovedá: „Nie, nemyslím si, že by o sebe premýšľal v týchto termínoch! – Keby jednoducho oznámil – Ja som Boh – muselo by to znieť „Ja som Jahve“, pretože židia jeho dní nemali nijaké poňatie o Trojici. Poznali iba Boha Otca, ktorého volali Jahve, a nič nevedeli o Bohu Synovi, o Bohu Duchu Svätom. V dôsledku toho sa na verejnosti vyjadroval veľmi opatrne. V súkromí medzi učeníkmi to bolo inak, ale evanjeliá nám rozprávajú predovšetkým o tom, čo robil na verejnosti. Ježišove tvrdenia sú také výnimočné, zdôrazňuje Graug, že sa to nedalo považovať za normálne.
Po tomto rozhovore som sa rozhodol na stretnutie a rozhovor s mužom, ktorý je popredným odborníkom v oblasti psychológie.

Siedme interview so psychológom Garym R. Collinsom.
Aby som získal odborný posudok Ježišovho psychologického stavu, potreboval som sa dostať na predmestie Chicaga, kde som sa mal pozhovárať s týmto popredným odborníkom na tieto otázky. Tento vedec väčšiu časť života strávil ako vedec, ako vedúci katedry psychológie. Napísal veľa príspevkov do časopisov a periodík. Dal som mu otázku priamo, hovorí Strobel: „Pán doktor, ako by ste teda určili jeho diagnózu? (t.j. Ježiša)-odpovedá: „Po zvážení všetkého potrebného nevidím nijaké známky, že by Ježiš trpel akoukoľvek známou psychickou chorobou“ a s úsmevom dodal: Boh je v tomto smere zdravší ako ktokoľvek iný, koho poznám, vrátane mňa!“ Rozhovor s Collinsom ma podnietil k tomu, aby som si znovu a pozorne prečítal Ježišove prejavy a rozhovory. Podľa mňa v nich niet ani stopy po malomyseľnosti, sebaklame, či stihomame, ba práve naopak. Opäť ma dojala Ježišova hlboká múdrosť, tajomné poznanie ľudskej povahy, poetická výrečnosť a láskyplný súcit. Historik Philip Schaff to vyjadril omnoho lepšie, než by som to dokázal opísať ja. Je možné, aby intelekt – jasný ako obloha, všeobjímajúci ako horský vzduch, ostrý ako prenikajúci meč, skrz-naskrz zdravý, vitálny, vždy bdelý a vedomý si samého seba – bol obeťou najväčšieho sebaklamu týkajúceho sa svojho vlastného charakteru a poslania? Neskutočná predstava!
To ma postavilo pred novú otázku – hovorí Strobel – Spĺňal Ježiš atribúty Boha? Pretože jedna vec je nárokovať si vlastnosti, ktoré dotyčného činia Bohom a iná vec je nárokovať si Božiu prirodzenosť. Túto záležitosť som mohol riešiť len s teológom a preto som sa rozhodol vyhľadať D.A.Carsona.

Ôsme interview s teológom Donaldom A. Carsonom.
Profesor na univerzite Nového Zákona na Trinity Evan. Divinity Schooll Carson napísal viac ako 40 kníh, ovláda 12 jazykov, je členom viacerých spoločností pre biblický výskum a jeho vedecká práca sa zameriava na témy, ako sú: Historický Ježiš, grécka gramatika, či teológia apoštolov Pavla a Jána. Študoval na prestížnej Cambridgskej univerzite, kde získal doktorát Nového zákona a v r. 1978 prešiel na Trinity Ev. Schooll, kde vyučoval na troch vysokých školách. Tento na slovo vzatý teológ mi na prvú otázku – „čo také povedal, alebo robil, že vás to presvedčilo o jeho božskej povahe?“ Čakal som, že bude hovoriť o zázrakoch, ale jeho kľudná odpoveď ma prekvapila: „Pravdaže vzkriesenie definitívne potvrdilo jeho identitu. Na to všetko, čo konal ma však najviac ohromilo, že odpúšťal hriechy.“ Keď sa človek previní voči človeku, v konečnom dôsledku hreší proti Bohu, ktorý ho stvoril na svoj obraz a že potrebuje Božie odpustenie. Dokazuje to aj Dávidov žalm 50. Proti Tebe samému som zhrešil a urobil čo som pokladal za zlé…“ Ježiš mohol o sebe pokojne povedať: „Kto z vás ma usvedčí z hriechu?“ Teda morálna dokonalosť a odpúšťanie hriechov patria k Božím vlastnostiam. Ako si dať do súvisu Ježiš a peklo, otroctvo ap.? – Peklo, odvetil Carson si už na zemi ľudia môžu robiť, ak ľudskej skazenosti nič nekladie medze. V Biblii možno vidieť, že existujú rôzne stupne trestu a že nejde o rovnaký prísny trest pre všetkých ľudí. Hriech má širokospektrý dopad a ubližuje aj tým, ktorí nezhrešili a za toto utrpenie musí byť trest adekvátny. Pri poslednom súde sa naplní spravodlivosť pre všetkých a každý uvidí, že nik sa nemôže ponosovať, že to nebolo „férové“!
Aj námietku Ježiš a otroctvo tento vedec obhájil Ježišovými slovami, jeho učením, ktoré odsudzuje každý útlak. Trvalá zmena sa môže udiať jedine na základe premeny v ľudskom srdci a to bola Ježišova misia. Kresťanstvo všade bránilo ľudské práva. Apoštol Pavol to popísal v liste Galaťanom 3/28 „Nie je ani Žid, ani Grék, nie je ani otrok, ani slobodný, lebo všetci sme jedno v Kristovi Ježišovi.“ On je Alfa a Omega. Je fascinujúce pozorovať, že Nový zákon aplikuje každé jedno z týchto vyjadrení na Ježiša.

Deviate interview s teológom Luisom Lapidesom.
Lapides študoval na Dallaskej baptistickej teologickej univerzite v oblasti Starého zákona a semitológie. Desať rokov pracoval pre misiu Chosen People Misistries, kde o Ježišovi hovoril so židovskými študentmi. Sedem rokov pôsobil ako lektor seminára s názvom „Kráčanie“.
Hovoril: „Ako viete, pochádzam zo židovskej rodiny. Počas najväčších sviatkov sme chodili do ortodoxnej synagógy, lebo môj otec si myslel, že tam treba ísť, keď chcete dať Bohu najavo, že to s ním myslíte vážne“. Na otázku, čo ho rodičia učili o Mesiášovi odpovedal, že k tomu nikdy nedošlo. Na moju otázku, či spomínali meno Ježiš niekedy – odpovedal úprimne: „iba hanlivo. Nikdy som si ani nepomyslel, že by mal Ježiš niečo spoločné so židovským národom. Považoval som ho za pohanského Boha… Životné udalosti a rodinné problémy, rozvod rodičov vo mne niečo rozdelili a začal som študovať po návrate z Vietnamu, kde som videl veľa utrpenia a biedy. Myslím, že existenciu satana som prijal skôr, ako som uveril, že existuje Boh.“ Tvrdil som o sebe, že som Žid. Nemôžem veriť v Ježiša. Vtedy prehovoril jeden pastor: „Poznáš proroctvá o Mesiášovi?“ – Lapides bol zaskočený. – „Nikdy som o nijakých nepočul…“ Pastor mu ponúkol Bibliu, aby čítal, ale Lapides protestuje, že Nový zákon čítať nebude, len Starý zákon si prečíta… Pastor súhlasí a povedal: „ Dobre, prečítaj si iba Starý zákon a požiadaj Boha Abraháma, Izáka a Jakuba, aby ti ukázal, či je Ježiš Mesiáš. Pretože on je tvoj Mesiáš. To Lapidesa oslovilo, začal študovať Starý zákon i Nový zákon. Dostal sa ku knihe Skutkov. Naplnené proroctvá považoval za natoľko presvedčivé, že začal dôverovať a veriť, že Ježiš bol Mesiáš. Uvedomil si, že ak má do svojho života prijať Ježiša, musí od základu zmeniť spôsob svojho života. Týkalo sa to najmä jeho závislosti na drogách, nemorálneho života, atď… Povedal si: „túto očistu musím urobiť sám, ja sám. Vtedy ešte nechápal, že mu tieto zmeny pomôže urobiť a uskutočniť Boh. V krúžkoch poznal devu židovku Deboru, ktorá sa stala neskôr jeho manželkou a majú dvoch synov. Založili domov pre židov a kresťanov, ktorí tak ako našli nové zaľúbenie v Kristovi. Jeho argumentácia o naplnení proroctiev vyznela tak, že nič nemohlo zdiskreditovať mesiášsky mandát. „Iróniou osudu som vlastne prišiel k viere v Ježiša Krista čítaním toho, čo popísali ohovárači“ – hovorí Lapides. Ešte ma čaká niekoľko dôkazov. Teraz mi ide o skúmanie dôkazov o vzkriesení.

Desiate interview s lekárom Alex. Metherellom.
Dr. Metherella som vyhľadal – hovorí Strobel, lebo som sa o ňom dopočul, že dokáže objasniť Ježišovo ukrižovanie a z hľadiska lekárskeho aj príčinu smrti. Tento vedec s pevnosťou hlasu povedal po vypočítaní všetkého, čo predchádzalo: „Ježiš bol bezpochyby mŕtvy!“ Pokračoval: „Kríž nemohol prežiť v nijakom prípade. Ak by kríž prežil, ako by mohol, kráčať, keď mal nohy prerazené klinmi? Ako sa mohol objaviť už o krátky čas na ceste do Emauz a prejsť takú vzdialenosť? Človek v takom stave by svojich učeníkov nikdy dostatočne neinšpiroval, aby išli do celého sveta a hlásali, že je Pánom života, ktorý zvíťazil nad hrobom. Dr. Metherell majstrovsky uzavrel svoje vysvetľovanie, pričom nenechal priestor pre neistotu. Tí, ktorí sa pokúšajú vysvetliť Ježišovo vzkriesenie tvrdením, že akosi unikol nástrahám smrti na Golgote, budú musieť prísť s prijateľnejšou, zodpovedajúcejšou teóriou či faktom, zakončil Dr. Metherell.

Jedenáste interview s teológom Wiliamom Laneom Graigom.
Dr. Wiliam Graig si práve dokončieval doktorát z teológie na Mníchovskej univerzite. Je medzinárodne uznávaným odborníkom. Graigové argumenty pre vieru boli veľmi hlboké, presvedčivé práve v porovnaní s malým množstvom potvrdzujúcich ateizmus. Nikto z prítomných sa nestal počas jeho prednášky ateistom, ale skôr naopak – kresťanom. Graigovo vysvetlenie bolo presvedčivé: – prázdny hrob – zázrak nesporne závratných rozmerov – podložený dôkazmi. Bola to iba časť obhajoby vzkriesenia. Z Graigovho domu v Atlante som sa chystal do Virgínie na rozhovor s uznávaným odborníkom na vzkriesenie Ježiša a potom do Kalifornie, aby som konzultoval s ďalším vedcom o tejto veci a osobnosti.

Dvanáste interview s teológom Garym Habermasom.
O Dr. Habermasovi sa hovorí aj ako akademickom tigrovi. Tento vzdelaný intelektuál, vyzbrojený naozaj pádnymi argumentami a historickými dôkazmi sa nebál žiadnej konfrontácie. Obhájil aj Ježišovo vzkriesenie pred ateistami ako Antony Flew. Apoštoli dokazovali pravdivosť svojich tvrdení aj mučeníckou smrťou. Kto by za lož položil život? Kresťan verí, lebo chce veriť, ateista neverí, lebo nechce veriť! Po tejto obhajobe ma čakal ešte jeden rozhovor, v ktorom som sa chcel opäť zamerať na dôkazy o vzkriesení. Rezervoval som si letenku na opačný koniec krajiny, aby som sa porozprával s ďalším odborníkom.

Trináste interview s filozofom J.P. Morelandom.
Moreland je široko ďaleko známy filozof s doktorátom Univerzity of Southern California. Študoval chémiu, históriu, teológiu. momentálne je profesorom na Tabolt School of Theology, kde vyučuje filozofiu a etiku. Prešiel som hneď k veci a prosil som ho, či by mi vedel odpovedať alebo uviesť päť nepriamych dôkazov, ktoré ho presvedčili, že Ježiš vstal z mŕtvych. Moreland pozorne počúval. „Päť vecí, ktoré nik nevyvracia“ Prikývol a začal menovať pohotovo nepriame dôkazy pohotovo:
1/ učeníci zomierali za svoju vieru,
2/ mnohí pochybovači sa obracali (Jakub, Šavol)
3/ premena kľúčových sociálnych štruktúr. Päť týždňov po ukrižovaní má viac ako desaťtisíc nasledovníkov z radov židov a opúšťali všetkých päť sociálnych inštitúcií, ku ktorým boli vedení od detstva a ktoré mali pre nich tak sociálny i teologický význam,
4/ prevrat v židovskom spôsobe života ako prinášanie obiet zvierat, zachovávanie sabatu, dodržiavanie Mojžišovho zákona…
5/ lámanie chleba a sviatosť krstu. Tu už bol vznik Cirkvi. Po vymenovaní a vysvetlení týchto piatich nesporných faktov som musel s Morelandom súhlasiť, že len a jedine vzkriesenie im dáva všetkým plný zmysel. Žiadne iné vysvetlenie neobstojí. Ale existuje ešte jedna kategória dôkazov. Podľa mňa je práve tým vrcholným dôkazom a nielen jedným z dôkazov, ale konečným a najpreukaznejším dôkazom, že Ježišovo posolstvo dokáže otvoriť dvere k priamemu stretnutiu so vzkrieseným Kristom. – hovorí Moreland. „V roku 1968 som študoval chémiu na Univerzite v Missouri a vierou som opovrhoval. Neskôr som však prišiel na to, že ak budem skúmať Ježišovo vyhlásenie kriticky, ale s otvorenou mysľou, objavím viac ako dosť dôkazov na to, aby som mu uveril. preto som urobil krok viery presne týmto smerom, ktorým mi ukazovali dôkazy. Prijal som Ježiša Krista, ako toho, ktorý mi odpúšťa a vedie ma. Začal som s Ním nepretržite komunikovať. Za tri desaťročia som získal stovky konkrétnych odpovedí a stali sa mi veci, ktoré sa nedajú prirodzene vysvetliť a zakúsil som zmenený život, ktorý presahuje všetko, čo som si vôbec kedy dokázal predstaviť.“

Moja púť za vedou sa končí a nad získanými vedomosťami uvažujem – hovorí autor Strobel. V tú nedeľu bola moja téza o legendách, ktorej som tak zaťato celé roky veril, úplne rozdrvená. Ba čo viac pod ťarchou pádnych dôkazov, že vzkriesenie Krista je skutočnosťou, historickou udalosťou, sa môj novinársky skepticizmus voči nadprirodzeným veciam úplne rozplynul. Zrazu som nemohol prísť ani na jediné iné možné vysvetlenie, ktoré by zodpovedalo historickým skutočnostiam, aspoň približne aspoň tak dobre ako záver, že Ježiš je naozaj tým, za koho sa vyhlasoval, pravý a jediný Boží Syn.
Ateizmus, ktorého som sa tak dlho držal, sa pod váhou historickej pravdy úplne rozsypal. Bol to radikálny a prekvapivý výsledok, aký som na začiatku svojho bádania absolútne neočakával. No fakty si ho nakoniec vynútili. Ak je však poznanie, ku ktorému som nakoniec dospel pravdivé, čo to pre mňa nevyhnutne znemená? Môj vlastný rozsudok v kauze KRISTUS bol úplne jasný. Uvedomil som si, že situácia si vyžaduje čosi viac ako len intelektuálne rozhodnutie a tak som sa odhodlal na pokus, ktorý v poslednom rozhovore spomínal J.P.Moreland.
Premýšľal som nad tým, ako to spraviť. Vzal som do ruky Bibliu a otvoril som prvú kapitolu Evanjeliá podľa Jána – oči mi padli na verš č. 12, s ktorým som sa za posledný čas stretol viac krát: „Tým však, čo ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi, tým, čo veria v jeho meno.“

V e r i ť – ako človek znalý žurnalistiky a práva, naučil som sa spoliehať na fakty, nech by viedli kamkoľvek. Údaje podľa mňa presvedčivo ukazovali na to, že Ježiš je Boží Syn, ktorý zomrel ako môj nástupca, aby zaplatil pokutu za všetko to zlé, čo som popáchal. A bolo toho veľa. Nebudem popisovať podrobnosti, ale pravda je taká, že som žil nemorálny život. V práci som podrážal kolegov, aby som získal osobné výhody a bežne som pri získavaní rôznych informácií porušoval práva a etické normy. Svoju ženu a deti som obetoval na oltár svojej profesionálnej kariéry. Bol som klamár a podvodník voči všetkým naokolo. Mojím hlavným motívom bolo osobné potešenie, ktoré sa paradoxne stávalo tým výlučnejšie a deštruktívnejšie, čím úpornejšie som ho hľadal. Keď som v Biblii čítal, že tieto hriechy ma oddialili od Boha, ktorý je svätý a morálne čistý, uvedomil som si hlbokú pravdu týchto slov. Boh, ktorého existenciu som po celé roky popieral, sa mi videl nekonečne vzdialený a začalo mi byť jasné, že na premostenie tejto priepasti potrebujem Ježišov kríž. Ako povedal apoštol Peter: „ Veď, ak Kristus trpel raz za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu“ Pt 1 3/18/. Uveril som! Nedokázal som ignorovať dôkazy histórie a svoju vlastnú skúsenosť.

Možno ešte nie som človekom, akým by som mal byť, alebo akým raz s Kristovou pomocou budem, ale vďaka Bohu už nie som tým, kým som býval. No teraz je pre mňa a pre mojich blízkych toto všetko veľmi reálne. Zmena môjho života bola taká radikálna, že len pár mesiacov po tom, ako som začal nasledovať Ježiša, naša 5-ročná dcérka Alison prišla k mojej žene a povedala: „Maminka, chcela by som, aby so mnou urobil Boh to isté, čo s oteckom“. Toto malé dievčatko si pamätalo, aký býval otec často arogantný a príliš sa doma nezdržoval, hoci nikdy nehovorila so žiadnym teológom, neskúmala históriu, ani údaje o postave Ježiša Krista, mala možnosť zblízka vidieť, aký vplyv mal Ježiš na človeka!

 Spracovala: Gizela Kováčová