Martin Benka

maľby: Martin Benka

STRÁŽCOVIA A OCHRANKYNE SLOVENSKA

Každý človek na svete je na niečo hrdý. Vraví sa, že veľa Slovákov má rôzne fóbie zo všeličoho. Sú to väčšinou len vymyslené demagógie, so zámerom potlačiť v ľuďoch národnú hrdosť a pocit určitej príslušnosti k symbolickým koreňom ich vlastnej národnosti. Ja pevne verím a dúfam, že po prečítaní a zamyslení sa nad týmto dielom Valentína Beniaka, „Strážcovia a ochrankyne Slovenska“, ktoré veľkolepo doplnil olejomaľbami Martin Benka už nebude môcť byť o stratenej ba naopak, znovu nájdenej hrdosti ani pochyby.

PROLÓG

Čí sa modlíš, či sa hráš
a či v očiach slzy máš,
strážcovia a ochrankyne
večne, večne vedľa nás.

Valentín Beniak

Valentín Beniak

On ťa z biedy vyseká,
ona krstom odrieka,
strážcovia a ochrankyne,
ich je múdrosť odveká.
Martin Benka
Ochrankyňa v umení
krásou sa ti rumení
a strážca sa s mračnom bije,
búrku na čas premení.

Oni si nás volajú,
oni si nás nedajú,
oni si nás večne chránia,
i keď svety padajú.

 

I. STRÁŽCA NA ZÁPADE

I. STRÁŽCA NA ZÁPADE

I. STRÁŽCA NA ZÁPADE

My žehnali sme vetrom západu
bo slobodou nám zadúvali
keď oheň bežal cez úvaly
a vody siahali už nad hradu
Akej nám budúcnosti napradú
ochrankyne keď v skutkoch malí
do prázdna sme sa zadívali
a skaze otvorili záhradu?

Ja rodní bratia dám vám môj zrak orlí
nech vidiaci je ten kto za rod horlí
a bránou otvorenou dokorán
nech skúma kde kto na nás pliagu chystá
A nech sa drží môjho útočišťa
kým sa ja na smrť s ním pokonám

 

 

II. OCHRANKYŇA DUCHA

II. OCHRANKYŇA DUCHA

II. OCHRANKYŇA DUCHA

Duch tejto zeme pláva nad nami
otvára žriedla plné smäd uháša
chorálom znie pred nebies bránami
a s dieťaťom sa tmolí u rubáša
Nebudú medzi nami havrani
a nestratí sa svetom táto krása
čo v nehe modrej splýva s farbami
utešenými keď s ňou osud hrá sa

Toto je prvá modlitebná knižka
a prvé obrázky a litery
Kľúče tajné až z toho hlávka ťažká
Však píštal organa tak sladko píska
že slovo usadené na pery
tak čisté je jak anjel a jak láska

 

 

III. STRÁŽCA MYJAVSKÝCH KOPANÍC

III. STRÁŽCA MYJAVSKÝCH KOPANÍC

III. STRÁŽCA MYJAVSKÝCH KOPANÍC

Čakanka ty si trpezlivá
my bývali sme prenáhlení
a pokorení v pokolení
lež šudier sveta nech sa díva
Z našej hrudy je naša skyva
a zas sa náš kraj mliekom pení
Sme chlapci slnkom opálení
a dievča s ružou o nás sníva

Toto sú naše kopanice
Tam naše vŕšky naše cesty
do Senice a do Skalice
A nech sa na nás sypú tresty
nám kohút na čas kikiríka
My synovia sme Štefánika

 

 

IV. OCHRANKYŇA PRED KLAMOM DAROV PRÍRODNÝCH

IV. OCHRANKYŇA PRED KLAMOM DAROV PRÍRODNÝCH

IV. OCHRANKYŇA PRED KLAMOM DAROV PRÍRODNÝCH

Nie všetko dobré čo nám lahodí
Nie všetko zlé čo škrupinou sa bráni
Kúkoľ je zlý dobré sú jahody
Učím ťa z podobenstiev prirovnaní

Pravda a klam omyl a náhody
Dobrosť i v príkrom je zlo vždycky mámi
A preto škodlivé sa zahodí
a čo je dobré šlachtí sa a chráni

V prírode veľkej život jedinca
je jak vanutie krídel mušky v tráve
a stratí sa jak v meste dedinčan

Lež kto pozná jej sily dravé hravé
vie z jej tajov potomstvám vyťažiť
Bude jak dobrodinec večne žiť

 

 

V. STRÁŽCA OKOLIA ČACHTICKÉHO

V. STRÁŽCA OKOLIA ČACHTICKÉHO

V. STRÁŽCA OKOLIA ČACHTICKÉHO

Čachtický hrad a staré mátohy
nech neplašia nás Sú za chrbtom žitia
Ja tu stojím na kopci vlnobitia
hotový zdrapiť čertov za rohy
Niet otrokov len červi úbohí
Červi a krti Lež tých budem biť ja
do nekonečna Až sa v bitku chytia
starožobráctva zhodiac batohy

Je za čo biť sa Za vlasť ľaliu
Až pôjde národ na kalváriu
nech vzoprie sa a vráti sa nám tvrdší
Je za čo biť sa Za tú slobodu
bežali predkovia až za vodu
A kto to teraz nám tu o ňu kupčí?

 

 

VI. OCHRANKYŇA SPEVU

VI. OCHRANKYŇA SPEVU

VI. OCHRANKYŇA SPEVU

Chytáš mi trilky vtáčaťa
jak kľučku dvier čo vedú v ríšu tajomnú
Takto je cesta načatá
Tvorstvo spevné si zvolí ťa za kráľovnú
Ja som tá lipa košatá
čo medom plním vám národnú sladovňu
Slyš Pane prosia ťa
ústa moje za ostražitosť varovnú

Chránim všetko čo vyšlo z našej kolísky
by život stále plesal s nami do výšky
aby zlo na nás ani v spánku neprišlo
Sto razy sa na kopaniciach zablyslo
stokrát sa mali hĺbky s nami preboriť
Národ stál pevne Počul môj spev šveholiť

 

 

VII. STRÁŽCA PRI TRENČÍNE

VII. STRÁŽCA PRI TRENČÍNE

VII. STRÁŽCA PRI TRENČÍNE

Trenčín Trnava ruža voňavá
v nížinách ty môj strážny úsek
Sekeru vezmem pod kožuštek
šľahnem doprava šľahnem doľava
tam kde Morava tečie boľavá
Vylietnu iskry ako z pušiek
tisíce svätojánskych mušiek
svieti na cestu Hora zvoláva

I Váh sa ozve Jano spíš si?
Pod hradom bystro podskočíš si
Skala vyrástla z koryta
Plť a krajinu dobre uviaž
Lež kto by z nás tu nemal guráž
i keď snáď srdce bolí ťa

 

 

VIII. OCHRANKYŇA ČISTOTY

VIII. OCHRANKYŇA ČISTOTY

VIII. OCHRANKYŇA ČISTOTY

Náš život ponárať sa bude do hĺbok
budú nás volať krútňavy
Stojím tu vedra neboj sa môj holúbok
prúd čistotou je voňavý
A tak jak vlna vlne dáva poľubok
život beží Je skonavý
v sirobe raz i ja zanechám kozúbok
lež i cez diaľne diaľavy

volať ti budem Dievka moja nepadni
hady sú v klietkach piesok medzi pokladmi
Máš v srdci kompas ten ti na hriech ukáže
Sú vody zradné ktorým musíš vyhýbať
To je tok života tak ho hľa vidí mať
a preto si ťa hlbšie k srdcu priviaže

 

 

IX. STRÁŽCA POVAŽIA

IX. STRÁŽCA POVAŽIA

IX. STRÁŽCA POVAŽIA

Pltníkom som bol Však raz v múzeu
ukážu ma vám na obrazoch Benku
jak poslúchal som život veliteľku
v umení a v krutostiach V úžehu
faktorom stal som sa a v úbehu
životnom kúpil som si pílu veľkú
Tak ostarnúc už sedím na podstienku
a v potomstve mám svoju útechu

Život čo nájde cestou všetko berie
Ale môj tieň sa prúdom večne derie
a moja verná stráž tu planúca
dlhý tok Váhu farbí y piesni vzdorov
ponad trojvrch vlajúcou trikolórou
Či kto nám iné farby porúča?

 

 

X. OCHRANKYŇA POHOSTINSTVA

X. OCHRANKYŇA POHOSTINSTVA

X. OCHRANKYŇA POHOSTINSTVA

Hostia sú ako Boží poslovia
čo prídu pokloniť sa nášmu šťastiu
nuž keď ťa menom Pána oslovia
treba ich poctiť pýchou letorastu
Takto to robievali otcovia
Počastoval brat brata gazda gazdu
bo tak sa zväzky rodov obnovia
nuž usmej sa a povedz Vítam vás tu

Jabĺčka to sú z našej záhrady
a toto tuhé z kotlíka nám stieklo
nech Pán Boh v zdraví dá zaň náhrady
Lež požehnanie aby sa tak rieklo
je v chlebe každodennom Však Pane
ten i keď príde pôst nám zostane

 

 

XI. STRÁŽCA ORAVY

XI. STRÁŽCA ORAVY

XI. STRÁŽCA ORAVY

Ja som tu strážca skalných hrebeňov
Riekol som: Keď sme skaly ríšu držme
Hľa moje dlane drsné sú a pružné
a v tanistre mám tam pod kešeňou
chlieb z ovsa ale cestou medenou
raz dôjdem až na Vyšehrad čo pustne
Doma som! poviem tým čo krv im hustne
tu pod oblohou prudko sklepenou

Ťažká je borba predkovia to vedia
čo teraz na nebesiach mannu jedia
že Oravienkou tiekli slzy vždy
ale švih ducha večne od nás páli
Čo sme sa my už za vás nasnívali

Tam dolu sa vždy kolo opozdí

 

 

XII. OCHRANKYŇA ŽRIEDEL

XII. OCHRANKYŇA ŽRIEDEL

XII. OCHRANKYŇA ŽRIEDEL

Má naša zem od matky prírody
má pramene kde čistá voda vyviera
Hra žriedla teplé hojné prívody
tajomných síl čo keď kmeň uschlý vymiera
zasiahnu vlahou spradúc príhody
obmenené bez konca a bez praniera
(Posádka stará sa tak vylodí
a kapitán si nové mužstvo pribiera)

Hra živlov rozrastá sa životom
Kameň na kameň a čas na čas udiera
Vody plynú lež ja tu stojím v postrehu
Vyrastaj šťastia hrou a detským džavotom
a rozoznaj si priateľov od šudiera
Ja zavediem ťa k bezpečiu a pod strechu

 

 

XIII. STRÁŽCA LIKAVY

XIII. STRÁŽCA LIKAVY

XIII. STRÁŽCA LIKAVY

Nevestu svoju nájdem v Liptove
čaká ma verná Stojím pri slove
odveziem si ju domov v hintove
v dvere manželstva labyrintové
Volám za svedkov rany Kristove
že moja krv jak víno šípkové
sudy vyráža brány sýpkové
Otcov starý grunt za to zodpovie

A preto strážim si ťa veselo
ty Zem slovenská s bozkom na čelo
Pošli ma kde pancierov málo máš
krv zotrie čo krv dala na rováš
by vtáča o slobode zapelo
keď vrátim sa a pôjdem na sobáš

 

 

XIV. OCHRANKYŇA TVORIVEJ PRÁCE

XIV. OCHRANKYŇA TVORIVEJ PRÁCE

XIV. OCHRANKYŇA TVORIVEJ PRÁCE

Um sa rozvíja ako tkanivo
do nových vzorov v nové farby pestré
A duša zvučná je jak zvonivo
zaznie a ohlas doširoka prestrie
Nebudeš vysedávať lenivo
urobíš výkres pre výšivku sestre
Pred vidnom býva najprv brieždivo
už ti to zvoní v hlávke na návestie

Myšlienka ktorá dieťa toto chytá
nájde si cestu do foriem sa pýta
To čo tu našla už jej nestačí
preto čo krásne je z rúk našich predkov
čo nám tu zanechali ako svedkov
nám východisko k cestám naznačí

 

 

XV. STRÁŽCA PODTATRANSKÝ

XV. STRÁŽCA PODTATRANSKÝ

XV. STRÁŽCA PODTATRANSKÝ

Už jarky vybehli na podtatranskú pašu
v kraji pod Kriváňom čo umýva sa v hmlách
Ja a môj verný pes my nepoznáme strach
a moci varovné dajú zvuk nášmu hlasu
Je to blesk dunivý čo prehybnutím času
dá nazrieť v nový svet jak vajatá sa v hmlách
a on dá doprvod keď v rapsodických hrách
príroda zakvíli a zvýskne pieseň našu

Cic kozy kozina tak bolo to aj bude
vždy miazgy dostatok bolo v slovenskom ľude
Valaška s fujarou je naša slávna zbraň
Znak lučín jalovec hodvábna biela vlna
Čo srdce miluje a čím je duša plná
to ja si strážim tu a nehanbím sa zaň

 

 

XVI. OCHRANKYŇA UMENIA

XVI. OCHRANKYŇA UMENIA

XVI. OCHRANKYŇA UMENIA

Ako ja nadpriadam dej života
tak si ty vkrášliš doňho kvetiny
Úsilie tvorby v zmysloch spilo ťa
jak oblúk napínaš um detinný
Lístok sa smeje farba ligotá
a jak odbehneš v náruč dediny
mne sťa niť vretenom sa primotá
mladosti ľan a vekov šediny

Až vzrastieš okrem darov do vienku
vpradiem ti do života spomienku
na krásu cesty z duše do srdca
ktorou sa kroky vekov krížili
ktorou sa anjeli k nám blížili
až vypila ich láska horúca

 

 

XVII. STRÁŽCA TATIER

XVII. STRÁŽCA TATIER

XVII. STRÁŽCA TATIER

Ponad hlavou mi orly krúžia
a podo mnou sú lavíny
Oh dievky dievky kaliny
či hora táto dá vám muža
keď chlapci ktorí vojnu slúžia
už orlie pero vzali mi
Cez ukrajinské bariny
a stepmi čo sa k Hrdlu úžia
idú idú –

Lež keď sa vrátia
s pierkami prídu pávími
oh dievky dievky maliny
Nech ich zas Tatry k výškam schvátia
a nech im zmyjú obrvy
čo máčajú tam do krvi

 

 

XVIII. OCHRANKYŇA LITURGIE

XVIII. OCHRANKYŇA LITURGIE

XVIII. OCHRANKYŇA LITURGIE

Slávime sviatok Božej Matičky
spievame loretánske litánie
Hodvábne piesne ako mašličky
poletujú a tak ti srdce bije
keď vidíš Ježiškove jasličky
že chytáš sa mi zástav procesie
lebo už vieš že svet je maličký
a rajskú slasť tu človek neprežije

Za chrámom je života údolie
kde sejbou i žito i kúkoľ je
kde noci s dňom sa večné veky boria
Preto až prídu časy trápenia
oči Matky sa slzou naplnia
sedmoré meče sa jej v srdce vnoria

 

 

XIX. STRÁŽCA KRÁĽOVEJ HOLE

XIX. STRÁŽCA KRÁĽOVEJ HOLE

XIX. STRÁŽCA KRÁĽOVEJ HOLE

Sihle rastú pod hoľou Kráľovou
moja je rúbaň aj sekera ťažká
i oheň čo tu temnou nocou práska
a jak Perún paholkov Paromov
Nových rytierov s krvou Grálovou
v prestrojení po stopách Janka Hraška
posielam ta kde rodu zhubná čiastka
perly mece do svinských válovov

Ja kážem prísny zákon čistoty
Kážem vyrezať jazyk ruku odťať
keď ich zlé pokušenie vysotí
przniť slinou a siahať v cudziu postať
keď čo je naše leží úhorom

Zore sa červenejú za horou

 

 

XX. OCHRANKYŇA VRCHOV

XX. OCHRANKYŇA VRCHOV

XX. OCHRANKYŇA VRCHOV

Matička ochrankyňa Liptova
a hôr kde čeľaď bačovská sa dúži
v kostrbách hôľ a kde v špirálach výšková
hranica povie pokade tu slúži
príroda tvorstvu kde si ešte prichová
orlica skalnú mlaď ktorá tu krúži
kde mračná víria sa jak šuba mníchova
a v bleskoch dozrievajú šípky ruží

Ovca dá mlieka a dá vlnu česanú
les núka huby jahody a lieskovec
a ty dáš zručnosť práce vedu poznania
Vidím ťa do prírody vtesanú
Jak poznať dobré od zla dcérke rozpovedz
a vetrom káž nech dolinám to oznámia

 

 

XXI. STRÁŽCA DETVAN

XXI. STRÁŽCA DETVAN

XXI. STRÁŽCA DETVAN

Detvan a fujara Hej podpolianske stráne
kde spoza bučiny zbojníček smutne píska!
Už vlkov romantik dokaličili psiská
moc vládne úradná Už v prírode jak v chráme
všetko je skrotené už poriadok tu máme
za trošku slobody ľahko sa árešt získa
Už zašiel kalendár daňová prišla knižka
už ťa my Jánošík už máme iba v ráme

A predsa Slováci povedzte či sa dáme
keď cudzí holomok na košiari nám zvýska
keď štrngne retiazkou a začne jarmo núkať?
Musel by ako čert pekelný plameň dúchať
musel by ruku ťať tú čo valašku stíska
aj tak ho zabijem nech pes mu kosti láme!

 

 

XXII. OCHRANKYŇA SADOV

XXII. OCHRANKYŇA SADOV

XXII. OCHRANKYŇA SADOV

Ty si mi syn môj jak štep v záhrade
Oporu dáme mu sa rovno týčiť
by až Pán príde v plnej paráde
nedal ho zoťať ohňom dokaličiť
Hľa obväz a všelijaké náradie
Národ čo krásou vzrastu sa chce pýšiť
vypáli šošovicu na brade
Vždy bude z hrobov nový život klíčiť

Preto si ťa ja beriem v ochranu
Budeš mi rovný jak tatranská jedľa
Budeš mi svieži vzdorný časom zlým
keď zájde mier a vojny nastanú
By nezostal si v podradnosti vedľa
dám silu ti a v tebe zvíťazím

 

 

XIII. STRÁŽCA VÝCHODU

XIII. STRÁŽCA VÝCHODU

XIII. STRÁŽCA VÝCHODU

Posledná stráž na východe
Tuto sa končí zem slovenská
Lež vyjde hviezda betlehemská
a zaskvejú sa v slobode
tie mestá a tie sihote
kde ochrankyne ruka ženská
šije plášť i keď poručenská
moc hate stavia prírode

Ruky moje i rozmach môj
pred pokušením ktoré zvádza
a vyvoláva večný boj
skujte mi rod môj kladivom
Lež nech sa dym tu neusádza
v čase dobrom ni šedivom

 

 

XXIV. OCHRANKYŇA SAMOSTATNOSTI

XXIV. OCHRANKYŇA SAMOSTATNOSTI

XXIV. OCHRANKYŇA SAMOSTATNOSTI

Nebáť sa toho čo budúcnosť skrýva
veci bežia kohút sa neplaší
Jeden je život čo s večnosťou splýva
s pohodou veľkou malé otrasy
To že sme tu a Boh sa na nás díva
cez trhliny a ponad otrasy
leje sa leje na nás aqua viva
i keď by nuda na nás sadla si

Budúcnosť moja nemôže byť temná
viem viacej dať než potrebné je pre mňa
som klíčivosť a plnosť obmeny
A generácie čo prídu po mne
budú jak zorou zapálené ohne
V nich usnúc poviem Takto dobre mi